O Rinaldovi Oláhovi

Rinaldo Oláh sa narodil v roku 1929 vo Zvolenskej Slatine. Hre na husliach sa učil od svojho otca, hudobnú školu absolvoval vo Zvolene, v triede J. Končeka. Od roku 1949 bol huslistom v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), v rokoch 1951 až 1953 vo Vojenskom umeleckom súbore, od roku 1971 vedúcim ľudovej hudby Československého rozhlasu v Bratislave. V roku 1953 sa stal laureátom III. Svetového festivalu mládeže v Bukurešti. V rokoch 1953 až 1981 bol koncertným majstrom SĽUK-u. Profesor K. Plicka o ňom hovoril ako o slovenskom Paganinim. Opustil nás v roku 2008.

Rinaldo je v hudobnej kultúre celkom výnimočný zjav. Ako desaťročné zázračné dieťa koncertoval v Národnom dome v Banskej Bystrici. Po štipendijnom pobyte na pražskom konzervatóriu prišlo pozvanie k Davidovi Oistrachovi do Moskvy. Rinaldo bol však príliš spätý svojím domovom a pozvanie do Moskvy neprijal.
Bol virtuóznym hráčom, ktorý sa pohyboval na rozhraní ľudového muzicírovania a tzv. vysokého umenia. Ako "náturista" a elév klasickej husľovej hry hrával diela Sarasateho a Paganiniho, v období zrelosti profesionálneho muzikanta virtuózne variácie na ľudové piesne. V čase jeho vrcholnej kariéry on sám obdivoval jednoduchú a čistú štýlovú hru ľudových primášov.

Splynutie skúseností pohotového primáša so schopnosťou školeného hráča s využitím hry v polohách vyústilo do črty charakteristickej pre interpretáciu i spôsob hudobných úprav. Čo bolo devízou ľudových primášov na Podpoľaní, to umocnil v štylizáciách a vlastných kompozíciách. V určitom zmysle sa nikdy neodpútal od základných zákonitostí, ktoré platia vo folklórnom prostredí.
Medzi najznámejšie hudobné úpravy Rinalda Oláha patrí Borovka. Pre sólové husle ju napísal už pri založení SĽUK-u a hral ju na prvom slávnostnom vystúpení pod Zvolenským zámkom v roku 1949. Známa ľudová pieseň sa stáva základom virtuóznych variácií, ktoré udivujú nápaditosťou a technickou náročnosťou. Zložitá hudobná reč si však pri tom zachováva pôsobivosť, jadrnosť a radosť z muzicírovania, vlastnú jednoduchým dedinským hudcom. Tieto zdanlivo nespojiteľné atribúty vkladal Rinadlo do svojej hry počas celého muzikantského života. Často sa mu ich podarilo skĺbiť, no stalo sa aj to, že dominuje geniálny "husľový klaun".

Interpretačné umenie Rinalda Oláha vždy vzbudzovalo úžas, ale i pohŕdanie a odmietanie. Svojská hudobná výpoveď umocnená svojskými povahovými črtami osobnosti dráždila hudobníkov, vedcov i poslucháčov. Ani dnes sa k nej nevieme postaviť jednoznačne. Rinaldovi však nemožno uprieť obrovskú stopu, ktorú zanechal v našej hudobnej kultúre.

Text bol s láskavým dovolením jeho autorov prevzatý z publikácie Rinaldo. Kniha spomienok a korešpondencie "slovenského Paganiniho" Rinalda Oláha zo Zvolenskej Slatiny /J. Kulich,
I. Danihel a R. Oláh, Zvolen, 2005, 55 s./

Publikáciu je možné objednať tu: KONTAKT.